Eurofondy 2014-2020, čaká nás prekvapenie?

Autor: Michal Švábik | 9.6.2015 o 19:37 | Karma článku: 3,44 | Prečítané:  987x

Nové programové obdobie 2014-2020 prináša oporti tomu predošlému (2007-2013) navýšenie finančného balíka v rámci štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu približne o 2,2 mld. EUR. 

V novom období je nastavená aj nová stratégia a priority. Tieto priority sú zadefinované v dokumente s názvom Partnerská dohoda SR o využívaní euróspkych štrukturálnych a investičných fondoch na roky 2014-2020, ktorý Slovenská republika uzavrela dňa 20.06.2014 s Európskou komisiou. Jedná sa o strategický dokument pre čerpanie týchto fondov, pričom vytýčené kľúčové odvetvia kam budú smerovať tieto investície zahŕňajú napr.: dopravná infraštruktúra, výskum, vývoj a inovácie, podpora malého a stredného podnikania, tiež zamestnanosť, vzdelávanie a v neposlednom rade aj efektívnosť verejnej správy.

Operačné programy (OP) v rámci ktorých bude tento finančný balík poskytovaný konečným prijímateľom sú oproti minulému obdobiu zredukované z 11-tich na 6 s nasledujúcou orientáciou:

  • OP Výskum a inovácie / riadici orgán Ministerstvo vedy, výskumu a športu SR
  • OP Integrovaná infraštruktúra / Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
  • OP Ľudské zdroje / Ministerstvo práce, sociálnych a rodiny SR
  • OP Kvalita životného prostredia / Ministerstvo životného prostredia SR
  • Integrovaný regionálny OP/ Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
  • OP Efektívna verejná správa / Ministerstvo vnútra SR

Na technickú podporu vyššie spomenutých programov bude slúžiť OP Technická pomoc, ktorého riadicim orgánom bude priamo Úrad vlády SR. Pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa budú realizovať aj Program rozvoja vidieka a OP Rybné hospodárstvo, ktoré však spadajú pod Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka s celkovou výškou 1,55 mld. EUR a Európsky námorný a rybársky fond s celkovou výškou 15,8 mil. EUR. Spomenuté programy sú definované v rámci cieľa “Investovanie do rastu a zamestnanosti“, pričom ďalšie programy ako Programy cezhraničnej spolupráce (SK – CZ, PL – SK, SK – AT, SK – HU, program ENI), Programy nadnárodnej spolupráce (Stredná Európa, ETC Dunaj) a Programy medziregionálnej spolupráce (napr.: ESPON, INTERREG), ktoré sú definované v rámci cieľa “Európska územná spolupráca“ nám poskytujú ďalších cca. 223 mil. EUR.

Suma sumárum to znamená, že v období 2014-2020 máme celkovo v rámci eurofondov k dispozícii celkovo cca. 15,6 mld. EUR.

Otázka však znie, či ich dokážeme včasne, účelne a bez Slovensku typických korupčných káuz využiť. Dovoľte mi v tomto smere predikciu, resp.: úvahu v akom stave sa môže nachádzať naša krajina a čo môže ovplyvniť stav krajiny v roku 2020, teda na konci programového obdobia.

Slovensko nevyužije plnú výšku balíka a to z dôvodu neodbúrania administratívno – technických problémov pri podávaní žiadostí o tieto „eurofondy“ a ich následnej realizácii. Aj pod vplyvom splnenia rôznych cieľov, ako napríklad: zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe do roku 2020 o 14% nastane požiadavka na presun finančných prostriedkov v rámci operačných programov. Dopravná infraštruktúra a hlavne jej rozvoj bude pod tlakom uprednostňovania PPP projektov, a tým sa dostavby a nové výstavby diaľničných úsekov značne predĺžia. Tiež možno brať v úvahu možnosť zmeny vlády, čo spôsobí personálne zmeny na kľúčových pozíciach riadicich a implementačných orgánov a dôjde k zmene vnútornej orientácie financií v rámci operačných programov. Legislatíva bude v značnej miere obmedzovať efektívne čerpanie a to skrz už asi 50-krát novelizovaný zákon o verejnom obstarávaní. Média budú prezentovať ďalšie korupčné kauzy, resp.: kauzy, kedy došlo k neefektívnemu čerpaniu eurofondov a Európska komisia uskutoční predbežný audit, analýzu v rámci jednotlivých programov, čo opäť pozastaví možnosť reálneho čerpania niektorých OP.

Kiež by sa moja pesimistická úvaha nenaplnila a Slovensko bude v roku 2020 krajinou s kvalitnou dopravnou infraštruktúrou, silnými a sebestačnými malými a strednými podnikmi, s vysokou kvalitou životného prostredia, s menšími regionálnymi rozdielmi, so zamestnanosťou na úrovni 7% a s možnosťou kontroly transparentného využívania naších daní samosprávou, štátnymi inštitúciami a s možnosťou kontroly rozhodnutí a hlasovaní našich volených zástupcov – starostov, primátorov, predsedov, poslancov. V tomto bode vyvstáva však ďalšia veľmi podstatná otázka: ako to dosiahnúť?

Moje odpoveď je pragmatická, spoluprácou! Spoluprácou s jasnými pravidlami hry tak aby nebolo možné podraziť koaličného partnera, spoluprácou za dosiahnutím výsledkov a rozhodnutí prospešných v prvom rade pre občanov, a teda platcov daní, spoluprácou pre vyššiu transparentnosť a kontrolu volených zástupcov, spoluprácou za vyššiu konkurencieschopnosť našich výrobných spoločností, spoluprácou pri tvorbe jasnej rozvojovej stratégie bez možnosti vplyvu zmeny vládnej garnitúry.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?